Schachterov experiment

Podľa Schachtera (in Nakonečný, 2000) je empiricky dokázané, že pobyt v spoločnosti redukuje úzkosť. Takisto, pochopiteľne, lepšie sa cítime v spoločnosti priateľov a známych ľudí, než neznámych, avšak na druhej strane, ľudia často rozprávajú o intímnych záležitostiach práve neznámym ľuďom pod záštitou anonymity (napr. vo vlaku).

Schachter v roku 1959 vykonal experiment zahŕňajúci dve skupiny pokusných osôb, pričom jednej bolo povedané, že každý z nej dostane „pomerne bolestivý elektrický šok“, zatiaľ čo druhej, že dostanú „sotva poznateľný elektrický šok“. U prvej skupiny bola teda navodená silnejšia úzkosť. Medzitým ako čakali na elektrický šok, vyplnil každý respondent dotazník, v ktorom bola jedna z otázok, či chce čakať sám alebo v skupine. 2/3 respondentov z prvej skupiny odpovedala, že by radšej čakala spoločne s ostatnými, zatiaľ čo 2/3 respondentov z druhej skupiny uprednostnilo čakanie osamote.

Bol vykonaný aj ďalší, podobný experiment, v ktorom sa mali pokusné osoby rozhodnúť, či chcú čakať na elektrický šok v skupine ľudí, ktorých čakalo to isté alebo v skupine študentiek, ktoré čakajú na skúšku. Asi 60% respondentov dalo prednosť čakaniu v skupine pokusných osôb.

Na základe toho prišiel Schachter k záveru, že združovanie je špecifickou potrebou a ľudia dávajú prednosť osobám s tým istým „osudom“.

Zdroj: NAKONEČNÝ, M. (2000). Sociální psychologie.1. vyd. Praha: Academia, 287 s. ISBN 80-200-0690-7